Pár slov na moju adresu
Hm, kde začať..... Je toho toooooľko, čo by som vám o sebe chcela povedať. Nahromadilo sa toho veru dosť za ten pol rok, čo som na svete. Možno aj za jeden notes.
Moje meno už poznáte, ale viete, že "já sú do Petržalky importované defča z Moravy" ? Veru, som cudzinka žijúca na Slovensku. teda bola som. Teraz som už doma tu. Aj slovenčina mi ide lepšie, ako jazyk český (pravdou však je, že aj keď ho aktívne nevyužívam pri komunikácii, rozumiem dobre, veď aj niektoré TV programy sledujem v češtine :o)).
Už dávnejšie som sa zberala dať o sebe svetu znať (lebo kto nie je na webe, akoby ani nebol, že?). Prosila som šéfku, že je už čas plniť sľuby, ale to viete, ako je to s tými dvojnohými tvormi. Sú samá výhovorka. Často odchádzajú z domu, vraj zháňať peniaze na granule (síce neviem, čo sú peniaze, ale často domov prídu bez granúl, takže neviem, či im veriť...), potom s hučiacim tvorom menom vysávač behajú po byte, manipulujú s mňamkami nad horúcim predmetom, z ktorých, čo ako prosíme, nám nič nedajú :o(. Pravda, tiež chodia s nami von, oberajú nás príležitostne o krvopotne vypestované chlpy, plnia nám misky..., ale ja tieto argumenty dvojnohých neberiem a dôrazne som trvala na započatí kreatívnej tvorby.. Nakoniec som uspela :o))! Veru, dlho trvalo, štyri celé mesiace, kým sa šéfka konečne nechala ukecať, teraz už som naozaj, lebo svet sa o mne konečne dozvie! A ako správna baba vám prezradím klebety nie len o sebe, ale aj o mojej rodine - šéfke a šéfovi, veľkom psovi Texelovi a veľkom kocúrovi Machovi, ktorého v poslednom čase vídam pomenej, lebo sa presťahoval na skriňu (neviem, prečo tam vôbec lezie - ja tam za ním nemôžem a on odtiaľ zas nevie zísť dole...).
Tiež som hodila reč s Machom a Texelom, aby aj oni prispeli svojou troškou do mlyna, ale s nimi je to ako s dvojnohými - čert vie, kedy sa k tomu dostanú....
Ja vám však sľubujem, že v sumáre aktualít (čosi ako mojom blogu) vás budem o svojom živote a živote mojej rodiny od nového roka pravidelne informovať :o)).