Ja a odevy
Neviem ako vy, ale ja mám k odievaniu, teda celkove k navliekaniu čohokoľvek na moje telo, extrémne negatívny vzťah. Počas posledných, zimných, týždňov bolo vytvorených viacero pokusov zakúpiť mi a obliecť niekoľko kusov rôznych typov tkaniny upravených viacerými spôsobmi. Niektoré pokusy zlyhali už v momente samotného zakupovania, a to či už z dôvodu nevyhovujúcej veľkosti alebo bol na príčine extravagantný a nepraktický strih a prevedenie "panciera", ktorý sa priečil, vďaka za to, vkusu mojej šéfky. Jedného zapožičaného kusa som sa zbavila rýchlo tak, že som z neho jednoducho vyrástla. Táto taktika však od istého momentu neprináša želaný výsledok (sa mi už nedarí rásť :o(, na dogu to asi nedotiahnem). Ďalší spôsob, ktorý celkom funguje, je zaťať sa (v tom som fakt dobrá) a skamenieť v okamihu, keď ma do nechceného odevu navlečú - takto sa mi podarilo šéfku prinútiť vrátiť jeden odev. Žiaľ, raz som urobila ústupok a síce neochotne, no predsa, som sa nechala do jedných "šatičiek" natiahnuť a dokonca v nich vyjsť na ulicu a absolvovať venčenie. Bola to fatálna chyba - šéfka to brala ako odobrenie a už mám také šatičky dvoje. Dobre, moja chyba. Tieto teda nosiť bude, lebo niekedy je vonku veru riadna kosa, ale žiadne iné nie som ochotná nosiť!
A týmto by som rada vyjadrila svoju podporu nudistom. Som vašim fanúšikom! :o)).