A je tu leto - hic vs. dažde (a komáre)
Milí priatelia, milí náhodní čitatelia a návštevníci našej webstenky (ako sa tiež webová stránka medzi plebsom označuje),
tak a som tu po (veľmi) dlhej dobe znova .
Ak chcete vedieť, čo som za ten dlhý čas, počas ktorého som tak intenzívne, priam partizánsky mlčala, robila, prečo som porušila daný sľub o pravidelnom zásobovaní novinkami, tak vedzte, že nič a kadečo. Ono totiž záleží na tom, či fanatické pobehovanie po lúke za loptou, naberanie síl pri povaľovaní sa v perinách, dopĺňanie energie pojedaním nie len vlastných dávok stravy a hranie sa so spolubývajúcimi (oni to klasifikujú väčšinou ako týranie – neviem prečo, veď ja s láskou zatínam svoje tesáky do ich končatín) vnímate ako činnosti zaujímavé, ba priam bohumilé, alebo ako len obyčajné zabíjanie času.
Veľký pes si myslí, že taký život je fajn, len keby sa nemuselo chodiť vonku aj v počasí nepriaznivom (veru, pozorujem, že sú dni, keď vyhodiť ho z postele a prehovoriť na prechádzku medzi kvapkami dažďa, býva čoraz ťažšie). Ja nie som až taká fajnovka čo sa poveternostných podmienok týka, ale boli dni, keď som si veru aj ja pofrflala. Veď či je to príjemné, keď si šťastne bežíte po lúke a zrazu sa ocitnete po krk v mláke? Alebo sa snažíte prekonať vzdialenosť medzi vami a loptou, ktorú ste si prácne vyžobrali, a vietor vás bez výčitiek posúva presne opačným smerom. V takých prípadoch aj mne tečú nervy a mám pochopenie pre veľkého psa a jeho túžbu okamžite sa vrátiť do sucha, tepla a bezvetria k nejakej dobrej, voňavej prasacej ušnici či chrumkavým držkám.
Posledné dni sme zažívali zas opak – hic ako v kováčskej vyhni bol všade, kam sme sa vrtli. Napočudovanie, veľkému psovi takéto počasie vyhovovalo viac, ožíval, ba bol priam schopný behať a naháňať loptu viac ako inokedy (mám vážne podozrenie, že sa jedná buď o starecké tuhnutie a pre rozhýbanie jeho tela je potrebné prehriať organizmus, alebo má v rodokmeni niekde prepašovaného hada či iného studenokrvného plaza....). Som sa nemohla nechať zahanbiť, takže som išla tiež spolu s ním dušu vypľuť (keby som sa mohla potiť, tak sa vo vlastnom pote vari aj utopím).
Našťastie, teraz už je vonku aj doma znova znesiteľne (t.j. ja behám a som plná energie, veľký pes sa ledva vlečie a tvári sa, že je na najlepšej ceste dušu vypustiť). Prognózy na toto leto sú všelijaké, vyhrážajú sa nám kadečím, tak sme zvedaví, čo nakoniec najbližšie mesiace prinesú.
Všetkých vás pozdravujem a prajem krásne leto
Aiwen
PS: Aby som nezabudla, tak kocúr sa má fajn, ale on vám o sebe čoskoro sám niečo napíše.